Zatváram oči, ticho znie.
Tok myšlienok neprestajne prúdi,
tlkot srdca, šepot vnútorného hlasu
a nič viac!
Snívam, či bdiem?
Nie, strácam sa vo svete, v sebe!
Nevadí, veď dýcham - z plných pľúc,
pretože táto chvíľa je čarovná ...
Túžim po smiechu - detskom, čistom,
dosť bolo pretvárky!
Láska si vždy cestu nájde,
nič jej v tom nezabráni.
Chytila aj mňa, nebojujem ... oddávam sa jej.
Hlas srdca to pripúšťa, niet cesty späť!
Mám šťastie - som oáza pokoja, radosti a nádeje!
Túžim rozkvitať, dávať a nikdy neskončiť...