Deň beží rýchlo. Ničím sa nelíši od ostatných dní...plných starostí, povinností, sklamaní, či nedosiahnuteľných ideálov...skrátka, strácam sa vo víre, zvanom - chaotická doba!
Ale prečo? Musí to tak byť? Naozaj je zmyslom všetkých našich dní (či už dobrých, alebo tých menej vydarených) len akýsi hon za niečím? Lepšie povedané, ak v Tvojom živote nastane zhon, určite je nutné spomaliť, alebo rovno vytiahnuť veľkú červenú STOP-ku a poriadne preskúmať svoju cestu! Rozhliadnuť sa a zodpovedať si jednoduchú otázku ... teraz kam? Kam mám životom kráčať? Kam? Nebáť sa vzlietnuť len preto, že môže nastať pád. To je predsa znak toho, že chceš žiť, napredovať..."prečo mám bežať, veď môžem aj kráčať!"
Nech už robím čokoľvek, tak to chcem vykonávať s plným vedomím a byť naozaj tým, čím som!
Priatelia, nech Vaša osobnosť naplno rozkvitá v každučkom okamihu života, v každej činnosti...my sme predsa darom jeden pre druhého, spolu dokážeme vytvoriť krajší svet. Nesmierne ma bolí, ak niektorí ľudia túto skutočnosť prehliadajú! Zbytočne si potom komplikujeme životy a navzájom sa raníme...nič z toho vôbec nemusí byť - stačí otvoriť svoje srdce dokorán a pôjde to samo.
Iste, často máme v živote veľmi ťažké situácie a nechce sa nám...nevládzeme ísť ďalej, no nič netrvá večne! Niekedy stačí mierne otvoriť okno a prevetrať naše životy, myšlienky...
Domnievam sa, že raz za čas by taký poriadny prievan potrebovala aj naša duša. Naozaj! Veď práve ona v nás plodí všetko dobro + krásu. Hneď by sa nám lepšie dýchalo. :) Možno „otrepaná" fráza, ale vždy mi slúži, ako varovný signál:
„Ži tak, ako keby tento deň bol Tvoj posledný!"
...koľko múdrosti a pravdy sa skrýva v tomto jednoduchom výroku. Bohužiaľ, alebo chvála Bohu, každý jeden z nás je iba malá kvapôčka, no spolu vytvárame oceán! Neviem na ako dlho sme tu. Ktovie, kedy sa len tak vyparíme...
Drahí čitatelia, úprimne Vám želám, nech oko Vašej duše hľadí len na DOBRO a KRÁSU... tým pádom, nech plodíte všade LÁSKU!
Život je tak jednoducho krásny, len my si ho zbytočne komplikujeme! :)